08 - sedlo pod Osobitou - Lúčna - Rákoň - 23.06.
Pohorie Západné Tatry - Osobitá
Túra v Roháčoch po menej známych miestach, ale veľmi atraktívna, hlavne v sedle pod Osobitou. Táto oblasť je prírodnou rezerváciou so širokým zastúpením alpínskej flóry a vzácnymi horninami. Vrch Osobitá - jeden z dominant Roháčov je uzavretý. Z poľany Kasne sú nádherné výhľady na hlavný hrebeň Roháčov, na Lúčnej sa napojíme na Slovensko - Poľskú hranicu až po Rákoň, zostup Látanou dolinou je už veľmi príjemný. Ak bude čas a chuť, zastavíme sa v neďalekých Oraviciach a zrelaxujeme v termálnom kúpalisku.
Trasa: Zverovka chata - Teplý žľab - sedlo pod Osobitou (1551) - Kasne - Roh - LÚČNA (1653) - Dlhý úplaz - RÁKOŇ (1876) - sedlo Zábrať -Zadná Látaná - Látaná dolina - Zverovka
Technické parametre: Dĺžka: 18,3 km Prevýšenie: 856m
Čas: 5:43 h Stúpanie: 1120m Klesanie: 1120m
Geomorfológia: Západné Tatry sa ďalej členia na 6 geomorfologických častí: Osobitá (severozápad), Sivý vrch (západ), Liptovské Tatry (centrálna časť a juh), Roháče (centrálna časť), Červené vrchy (severovýchod), Liptovské kopy (východ).
Uvedené delenie nie je presné, lebo neberie do úvahy poľskú časť Západných Tatier.
Hranica oddeľujúca Západné Tatry od Vysokých Tatier prebieha dnom Kôprovej doliny, odtiaľ cez Zadnú Tichú do Ľaliového sedla. Centrálna časť (Roháče a severné pásmo Liptovských Tatier) má typicky veľhornatinový reliéf, kým okrajové polohy prevažne hornatinový reliéf. Hlavný hrebeň pohoria prechádza po línii Babky – Sivý vrch – Brestová – Baníkov – Plačlivé – Volovec – Hrubý vrch – Bystrá – Poľská Tomanová – Temniak – Kasprov vrch a ďalej nadväzuje na hrebeň Vysokých Tatier. Z hlavného hrebeňa vybiehajú na juh viaceré vedľajšie hrebene, z Baníkova Kozie chrbty, z Plačlivého masív Baranca, z Hrubého vrchu masív Jakubinej, z Bystrej masívy Nižnej Bystrej a Kotlovej a iné. Liptovské kopy na východe nenadväzujú na hlavný hrebeň a vytvárajú izolovaný masív.
Roháče je pomenovanie horského masívu Západných Tatier. Roháčom kraľujú mohutné končiare Ostrého Roháča a Plačlivého, Volovca, Rákoňa, Troch kôp, Baníkova, Skriniarok, Salatína, Brestovej, ktoré tvoria typickú vysokohorskú skupinu s dokonale vyvinutými glaciálnymi formami. Ich najvyššie štíty vytvárajú nerozlučnú dvojicu štíhlych skalnatých vrchov, ktoré sa podobajú dvom čertovým rohom a azda aj preto dostali toto výstižné pomenovanie.